text © 2013 Zuzana Koščová / foto © pixabay.com
O NÁROKOCH SPOLOČNOSTI, ROVNOVÁHE A CHVÍLI PRE SEBA
Chvíľa pre seba je ten nenápadný zdroj energie a radosti, ktorý väčšina z nás obetuje ako prvý na oltár svojej práce alebo rodiny. Jej absencia nie je taká očividná a na seba upozorňujúca, ako keby sme sa napríklad nenajedli. Ale následky prídu za nejaký čas v podobe únavy, nervozity a ochorení. Obetovať chvíľu pre seba nás napokon stojí oveľa viac času a energie pri riešení následkov. Napriek tomu to robíme. Ja to robím tiež, naposledy bola dôsledkom dvojtýždňová chrípka. Ale cítim, že keď rešpektujem svoje potreby, všetko plynie v poriadku, mám viac energie aj tvorivých nápadov.
Tlak spoločnosti na ľudí je obrovský a ak mu dovolíme, aby vstúpil do nášho domova a riadil jeho fungovanie, úplne nás prevalcuje. Sú tu maminky, ktoré študujú na internetových fórach, ako byť supermamy, ako zorganizovať detskú megapárty s najdokonalejšou štvorposchodovou poťahovanou tortou a pochváliť sa pred ostatnými supermamami najlepším programom a najkrajšími fotkami. Videla som oteckov, ktorí svoj život podriadili práci, vidine úspechu a luxusnej dovolenky so svojou rodinou, nepočúvali volanie svojho organizmu ani svojej rodiny a ohrozili svoje zdravie aj medziľudské vzťahy.
Občas sme v takom kolotoči, že sa zabúdame na pár minút zastaviť, premyslieť si čo robíme, prečo a čo chceme robiť ďalej. Pritom na to najpodstatnejšie prídeme vtedy, keď zastavíme svoju myseľ, dáme jej čas a ona neskôr sama príde so zaujímavým výstupom.
Chvíľa pre seba je práve o tom. Zastaviť sa. Ponoriť sa sám do seba. Vziať si dobrú knihu, ísť do lesa alebo len tak relaxovať v tichu. Načerpať energiu sám zo seba a z prirodzených zdrojov. Nenechajte sa oklamať zdaním, že práca alebo rodina bez vás polhodinu denne nevydržia, že jednoducho nemáte čas.
Keď som bola mladšia, bola som taká tá poctivá študentka. Keď bola skúška alebo ťažký test, už som sedela nad poznámkami. Keď mi náhodou nebolo dobre, niečo na mňa liezlo alebo ma bolela hlava, aj tak som sedela a učila sa a celkom nezmyselne sa premáhala do učenia, ktoré mi trvalo, samozrejme, trikrát dlhšie. Následne som pochopila, že keď si napríklad na hodinu-dve pospím, aj keď mám toho strašne veľa, urobím omnoho lepšie. Budem sa menej trápiť a veľmi pravdepodobne to stihnem aj tak rovnako. Ten istý postup sa dá aplikovať aj v našich životoch. Oddýchnutý, zrelaxovaný človek je jednoducho výkonnejší, produktívnejší. Rovnako obyčajná (ne)dokonalá šťastná mama je nakoniec pre celú rodinu lepšou voľbou než supermama, ktorá si na seba pod vplyvom spoločnosti vytvorila také prísne kritériá, že sa každú chvíľu pod nimi ide zrútiť.
Je medzi nami veľmi rozšírené jedno doslova toxické obmedzujúce presvedčenie – je správne mať všetkých dookola na prvom mieste a seba na druhom, piatom, desiatom. Čokoľvek iné je sebecké. A tak nie sú výnimkou ľudia, ktorí doslova kolabujú pod náporom toho, že riešia všetkých na úkor seba. Cítia, ako zlyhávajú, majú pocit, že nie sú dosť dobrí a pritom netušia, že s dobrým úmyslom rozohrali hru, ktorú nie je možné vyhrať. Rodina, v ktorej manželia stoja pred rozvodom a navzájom si vyčítajú, že manžel je workoholický a neustále v práci a manželka neustále vyčerpaná, unavená, zle naladená. A obaja kričia: “Veď som to robil pre teba! Pre rodinu!”
Ako sa to hovorí v lietadle? Nasaďte kyslíkovú masku najprv sebe, až potom pomôžte svojim blízkym. Takto to funguje. Človek, ktorý je šťastný a vyrovnaný, lebo pozná svoju hodnotu a vie si na seba vyhradiť čas, oveľa ľahšie a prirodzenejšie robí šťastným aj svoje okolie. A naopak, ak sa niekto dlhodobo doslova rozdáva na úkor seba, napokon mu jeho energetické rezervy dôjdu a trpia tým všetci.
Nie je nič sebecké na tom, že chceme byť šťastní. Nie je nič sebecké na tom, že máme svoje potreby, sny, túžby, ktoré chceme napĺňať. Že máme svoju identitu, ktorú nechceme pre nikoho stratiť. Že sme hodnotní nielen v roli matky, manželky, dcéry, otca, brata, zamestnanca… ale že sme hodnotní sami osebe.
Občas je ťažké nájsť hranicu medzi tým „vytrvať a nevzdať sa“ a „zbytočne sa obetovať a zblázniť sa“. Môže byť ťažké nachádzať tú najideálnejšiu rovnováhu vo všetkých oblastiach života. Často to riešime tak, že venujeme pozornosť tej oblasti, ktorá viac „kričí“. Keď nás tlačia termíny v práci, zanedbávame rodinu, keď si na nás nárokuje rodina, zanedbávame sami seba. Keď začne „kričať“ naše zdravie, často je už neskoro a my sme nútení riešiť následky v podobe ochorení.
Vyhraďme si cielene dostatok času na všetky oblasti nášho života:
- Rodina a medziľudské vzťahy
- Práca
- Zdravie
- Koníčky a zábava
- Učenie, osobnostný a duchovný rozvoj
Načúvajme svojim pocitom, potrebám, doprajme si chvíľu pre seba a najmä – nedávajme svojmu šťastiu také „podmienky“, pri ktorých sa budeme doslova ničiť, aby sme ich splnili…
(úryvek je z knihy Zuzany Koščové Šťastie nie je mýtus)
* * *
A pokud se vám tento úryvek líbil a chcete si přečíst víc, hned tři Zuzčiny knihy najdete zde na našem e-shopu:
ŽIJTE (s) CYKLEM A BUĎTE ŠŤASTNÍ!
Líbí se vám tento článek? Sdílejte ho dále:
Napište komentář